Drahí bratia a sestry!
Ak sa vysloví slovo kráľ, každý môže mať rozličnú predstavu tohto pojmu. Keďže žijeme v modernej demokratickej spoločnosti a za posledných sto rokov sa na Slovensku vystriedalo niekoľko spoločenských zriadení, je pre nás tento pojem, dovolím si povedať, dosť vzdialený. Ba niekedy priam rozprávkový, ako ho opísal Pavol Jozef Dobšinský v svojej striebornej, resp. zlatej knihe rozprávok.
Avšak biblický pojem kráľ nám Starý zákon predstavuje ako zástupcu Všemohúceho na zemi, ktorý vydáva zákony. Kniha proroka Daniela upozorňuje, že zákony babylonského kráľa sú nemenné.
Egypťania chápu faraóna ako nedotknuteľného človeka, kde sa jednoduchý smrteľník nemôže ani dotknúť jeho tieňa, pretože v takomto prípade by mu musel kráľ splniť jeho prianie. A prorok Samuel nabáda izraelský národ, aby nechcel kráľa, pretože jediným kráľom izraelského národa je Pán. Avšak na veľké naliehanie ľudu, je pomazaný kráľ Šaul, neskoršie Dávid, či Šalamún. Posledným židovským kráľom je Aristobulos II, posledný kráľ z rodu Hasmodejovcom, čiže pokolenia Machabejských synov (67-63 pr. Kr).
Slovensko v rámci svojho historického vývoja malo mnoho svojich panovníkov. Jeho posledným je práve blahoslavený Karol Habsburgsko-Lotrinský. Človek, ktorý dva roky riadil túto krajinu.
Rád by som zdôraznil slovo človek, pretože ako 28 ročný nastupuje na trón a ako 30 ročný vo víre spoločenských udalostí odchádza do exilu.
Nie som historik a ani mi neprináleží hodnotiť históriu. Sme na inej úrovni, na úrovni viery, a tak mám pred očami mladého muža, ktorý sa dostáva do situácie, ktorá musela byť pre neho nesmierne ťažká, napriek tomu, že bol niekoľko rokov na úlohu kráľa pripravovaný.
Za seba poviem, že ďakujem Všemohúcemu, že dnes nemusíme prežívať utrpenia vojny, utrpenia nelásky, biedy, straty, plaču a nárekov. Mladý Karol nám môže byť príkladom kresťanských cností akou bola jeho túžba po mieri, kedy ako jediný panovník prijal výzvu pápeža, v blahej pamäti Benedikta XV. a pokúsil sa urobiť všetko preto, aby sa dosiahol mier v nesmiernom utrpení 1. sv.vojny.
Jedným z najkrajších okamihov minulého týždňa, bolo pre mňa počúvať vedomosti bratov a sestier, ktorých som stretol, a s ktorými som sa rozprával o dnešnej slávnosti. Jeden z mojich spolubratov nám v piatok pri obede ukázal historický 35 minútový záznam korunovácie blahoslaveného Karola, na ktorej sa zúčastnil aj vtedajší jasovský opát, náš predchodca Melchior Takács, ktorý sa v 22.minúte a 58 sekunde mihne na zázname. Vďaka modernej technológii a internetu máme youtube a každý si to môže pozrieť, ale najviac ma fascinovala informácia, že slávnostnú večeru poslal kráľ Karol do nemocnice zraneným vojakom.
Ako zaujímavosť by som dodal, že sa v tomto chráme nachádza predmet, ktorý nás pomyselne spája
s blahoslaveným Karolom a udalosťou korunovácie 30.12.1916. V roku 1950 náš zosnulý spolubrat otec Marek Frankovics zachránil pred komunistickou mocou počas barbarskej noci pektorál, tento náprsný opátsky kríž s dvojitou zlatou reťazou, symbolom vernosti Bohu a kráľovi, ktorý nosil vtedajší opát Melchior Takács a mal ho na spomínanej slávnosti. Tento pektorál nosil emeritný opát Tomáš počas svojej 19-ročnej opátskej služby, a ktorý som dostal aj ja pri svojich opátskych voľbách. Kríž, ktorý nás spája aj po 102 rokoch.
Ďalšou prekrásnou informáciou bolo vidieť nadšenie autora relikviáru, ktorý s iskrami v očiach vysvetľoval, že sa Karol stal patrónom porazených. V svojom živote som sa prvýkrát stretol s patrónom porazených. Napĺňa ma radosť, že tento patrón bude mať svoje miesto v našom chráme. Keď sa ako veriaci zamyslíme, koľko väčších, či menších porážok v živote musíme zniesť, či je to už rodina, príbuzní, priatelia, známi, duchovní, práca, spoločnosť, spoločenstvo, duchovný, či spoločenský život, ako potrebujeme mať vzor v cnostiach patróna, ktorý si prežil mnoho životných porážok. A podotýkam ako mladý človek. Mladí ľudia vo všeobecnosti veľmi ťažko znášajú porážky, na ktoromkoľvek poli. Či nie? Avšak jeho cnosťou bola modlitba. Tento kresťanský patrón nám ukazuje vzor modlitby a pokory.
Jedným z hlavných pilierov premonštrátskej špirituality je úcta k Eucharistii. Keď svojho času svätý Norbert prichádza do Antwerp, nachádza v nich človeka menom Tanchelm, ktorý tvrdí, že v eucharistii nie je prítomný živý Ježiš. Svätý Norbert obracia, dnes belgické Antwerpy a to je jeden zo základov premonštrátskej špirituality. Od tej doby sa svätý Norbert zobrazuje s monštranciou ako symbolom úcty k živému Kristovi, presne ako to vidíme na veľkom oltárnom obraze v strede nášho kostola. Tanchelm v ľavom dolnom rohu padá pred Kristom a na to sa pozerá vtedajší celý svet. Postava kráľovnej ako Európy, postava modliaceho tmavého človeka – symbolu Afriky i postava muža s turbanom, ktorý symbolizuje Áziu. Relikviár blahoslaveného Karola bude umiestnený presne oproti tomuto obrazu k verejnej úcte, čo aj bolo podmienkou k získaniu tejto relikvie. Uvedomujem si ako Všemohúci Pán vedie naše kroky, totiž, blahoslavený Karol je známy tým, že sa veľa modlil pred Nasv. Sviatosťou Oltárnou. A tak, ako mu postupne za jeho života odchádzali priatelia, spoločníci a spolupracovníci, tak mu ostal jedine eucharistický Ježiš a jeho Matka. Samozrejme nesmieme zabudnúť na jeho vernú manželku Zitu a jeho deti.
Avšak, kladiem si otázku: ktorý z dnešných predstaviteľov verejnej správy, resp. politickej moci sa modlí za národ, ktorému môže slúžiť? Resp. ktorému by mal slúžiť? Katolícka rodina Habsburgsko-Lotrinská bola a je vedená k tomu, že vláda znamená služba, a dobre slúžiť znamená veľa sa aj modliť. Preto sa teším, že pohľad blahoslaveného Karola sa bude upierať na svätého Norberta, ktorý v rukách nesie živého Krista pre ktorého obaja žili, ktorému slúžili a pre ktorého sú aj pre nás vzorom.
Blahoslavený.
V roku 1954 založil známy viedenský kardinál Theodor Initzer modlitebnú ligu za mier vo svete cisára Karola. Pokojne si môžeme položiť otázku, či to bolo nevyhnutné. Odpoveď si môže dať každý sám, avšak uprostred studenej vojny, vojny vo Vietname, Laose, kubánskej kríze, či krvavo potlačenej revolúcii v Maďarsku v roku 1956, resp. udalosťami v roku 1968 u nás a iných konfliktoch, stojí otázka, či sa kresťania zvlášť modlia za mier, požehnanie a prosperitu. Práve tento mocný orodovník nám môže byť toho vzorom. A opäť nie je miesto na politizovanie, avšak ako dieťa a študent socializmu, pokrúteného a svojím spôsobom obludného zriadenia ma fascinuje myšlienka syna nášho blahoslaveného – Otta von Habsburg, ktorý ju aj rozvíjal – a to je myšlienka Paneurópy. Teda myšlienka spájania sa, myšlienka spoločných hodnôt.
Avšak, okrem všetkých týchto zásluh, tá najdôležitejšia, ktorá viedla k procesu vyhlásenia Karola za blahoslaveného, je zázrak, ktorý sa stal v roku 1960, kedy poľská rehoľná sestra Mária Zita Gradowska pôsobiaca v Brazílii, bola na Karlov príhovor uzdravená z nevyliečiteľnej choroby žíl. Táto rehoľná sestra trpela touto chorobou desaťročia, mala otvorené bolestivé rany a mohla iba ležať. Na Karolov príhovor bola uzdravená. Kongregácia pre svätorečenie v prítomnosti svätého Jána Pavla II. vydala dekrét blahorečenia a od roku 2004 môžeme Karola uctievať ako blahoslaveného. Keď som mal minulý rok jedinečnú príležitosť sláviť svätú omšu v prítomnosti vnuka bl. Karola, zamýšľam som sa nad tým, kto sú pre nás svätí a čo znamenajú pre dnešný život. Vnuk bl. Karola takisto Karol mi vtedy povedal svoj zážitok zo slávnosti blahorečenia, kedy si tiež kládol otázku, čo môže jeho dedo, ktorého nikdy nevidel a nepoznal, dať dnešnému svetu. Čo môže povedať tomuto svetu internetu, sociálnych sietí, virtuálnej reality a mladej generácie človek, ktorý žil v inej dobe a v inej realite? Osobne si myslím, že nám môže ukázať príklad svojho života a hodnoty, ktoré vyznával zo svojej hlbokej viery. Hodnoty ako sú viera, nádej, láska, pokoj, mier, poriadok, česť, motivácia, vzdelanie i víťazstvo v kríži.
Blahoslavený Karol, vitajte u nás, prihovárajte sa za nás, buďte mocným orodovníkom a sprievodcom našich porážok a víťazstiev a sprevádzajte nás na ceste k cieľu, ktorý ste už Vy dosiahli. Amen
Jeho Milosť Ambróz Martin Štrbák O.Praem
jasovský opát