Po vyše dvoch rokoch trvania bojov od vypuknutia prvej svetovej vojny, nezaznamenalo Nemecko a Rakúsko-Uhorsko, bojujúce v Trojspolku, zásadný úspech na frontoch. Hlavne Nemecko, ktoré stále verilo vo víťazstvo potrebovalo zmeniť taktiku vedenia vojny. Pretože plánovaný zvrat nemohli dosiahnuť iba pozemnými operáciami a zároveň si aj udržať svoje pozície, rozhodli sa pre ponorkovú vojnu, „U-Boot Krieg“. Okrem toho im situáciu sťažovalo aj vedenie vojny na dvoch frontoch, západnom a východnom ako aj námorná blokáda Británie, čím bolo Nemecko paralyzované od zásobovania, pretože nedokázali čeliť sile britského loďstva.
Postoj Rakúsko-Uhorska k ponorkovej vojne nebol totožný s postojom Nemecka. Rakúsky cisár Karol s nasadením ponoriek od začiatku nesúhlasil. Bol presvedčený, že Spojené štáty na to zareagujú vstupom do vojny a to by zmarilo jeho plány na ukončenie vojny. Prekážkou bola aj morálna dimenzia ponorkovej vojny, ktorá spočívala v skrytom boji, t. j. útok bol prevedený bez sebaspozorovania sa, čím neumožnil nepriateľovi brániť sa.
Dôvodom pre stretnutie bola ponorková vojna, ale hlavne liečebný pobyt bulharského cára Ferdinanda Coburga, ktorý sa liečil v piešťanských kúpeľoch.
Bol ubytovaný v hoteli Thermia Palace a keďže mimoriadne udalosti vyžadovali mimoriadne opatrenia, zriadil si cár na prvom poschodí hotela vojnový generálny štáb s vlastným poštovým úradom.
Počas vojny bolo potrebné, aby sa hlavy bojujúcich štátov stretávali a rokovali o ďalšom postupe, ale cár Ferdinand odmietol počas svojej liečby niekam cestovať. To bol dôvod, prečo sa práve tu odohrala o ďalšom priebehu vojny.
Ako prvý pricestoval vlakom do Piešťan náš kráľ Karol, v civile. Pred piešťanskou železničnou stanicou ho čakal koč, ťahaní lipicanmi. Do hotela ho sprevádzali vysokí vojenskí hodnostári a vo foyeri ho privítali predstavitelia župy, okresu a obce. Karol podal každému ruku a bez jediného slova sa odobral do svojho apartmánu.
Na druhý deň pricestoval v cisárskej uniforme a vo vojenskom kožuchu s vyhrnutým golierom cisár Wilhelm II. Deň predtým mu priviezli jeho osobné auto, na ktorom sa presunul do hotela.
Podľa spomienok pamätníkov Wilhelm II. sa správal veľmi agresívne, pretože si bol vedomý, že jeho dvaja spojenci nezdieľajú rovnaké názory ako on.
Aj keď si Karol uvedomoval, že situácia jeho krajiny nie je najlepšia a čas hrá proti monarchii a zároveň jej materiálne a ľudské zdroje sa ocitli na hranici vyčerpania, správal sa pasívne, väčšinou mlčal alebo súhlasil so všetkým, čo navrhoval Wilhelm II. Jedine cár Ferdinand sa snažil mierniť Wilhelmov bojový zápal.
Stretnutie nakoniec zásadným spôsobom ovplyvnil zásah zvonku. Počas rokovania doručili Wilhelmovi telegram od nemeckého veľvyslanca vo Washingtone D. C., grófa Bernstorffa: „Veľvyslanectvo vo Washingtone zatvorené. Odchádzam do Nemecka.“
To znamenalo prerušenie diplomatických vzťahov USA s Nemeckom a bolo iba otázkou času, kedy vstúpia Spojené štáty do vojny. Wilhelm ihneď prikázal odoslať veliteľovi námorných síl, admirálovi von Tirpitzovi depešu, aby bezodkladne začal totálnu ponorkovú vojnu. Po predčasnom ukončení porady Karol aj Ferdinand opustili salónik a Karol ešte v teň deň odišiel. Keďže toto stretnutie neprinieslo žiaden významní zvrat vo vojne, stalo sa úplne zabudnutým.
Dokonca ani vtedajšie noviny Wiener Zeitung, ktoré pravidelne prinášali program rakúskeho cisára Karola s popisom jeho ciest, sa o porade v Piešťanoch nezmienili a ani neuverejnili jeho program na sobotu 3. februára 1917, hoci na nedeľu 4. februára bol vytlačený. V hosťovskej knihe hotela Thermia Palace zanechali panovníci svoje podpisy, ale história na toto stretnutie zabudla.
Hotel Thermia Palace, za monarchie
Salón Ferdinand, miesto stretnutia
Portrét rakúskeho cisára Karola I. v hoteli Thermia Palace.
Foto: Piestany – History, Facebook ; www.piestany.danubiushotels.sk