Karol František Jozef Ľudovít Hubert Juraj Otto Mária Habsburg-Lothringen
sa narodil 17. augusta 1887 na zámku Perßenbeug v Dolnom Rakúsku. Bol prvorodeným synom arcivojvodu Otta Habsbursko-Lotrinského a saskej princeznej Márie Jozefy, jeho starým otcom bol arcivojvoda Karol Ľudovít, brat panovníka Františka Jozefa I. a jeho strýkom bol následník trónu František Ferdinand d´Este.
Po narodení mu bol pridelený titul arcivojvoda, ale nebol bezprostredným dedičom trónu, bol až piatym v poradí (korunný princ Rudolf, panovníkov brat Karol Ľudovít, František Ferdinand d´Este a otec Otto).
Od detstva bol vychovávaný v katolíckej viere a mal vrúcny vzťah k Eucharistii a Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Všetky svoje dôležité rozhodnutia hľadal v modlitbe.
21. októbra 1911 sa oženil s princeznou Zitou Bourbon-Parma, s ktorou mali 8 detí.
28. júna 1914 sa stal Karol následkom atentátu na Františka Ferdinanda následníkom trónu a
21. novembra 1916 po smrti prastrýka Františka Jozefa sa stal rakúskym cisárom a 30. decembra 1916 bol korunovaný za apoštolského kráľa uhorského, to všetko sa udialo počas prvej svetovej vojny.
Nový panovník si stanovil za svoj hlavný cieľ – dosiahnuť skorý mier. Ako jediný z európskych politikov reagoval a presadzoval mierové úsilie pápeža Benedikta XV.
Aj napriek všetkému vynaloženému úsiliu jeho cieľ nebol naplnený, ale bol donútený opustiť svoju vlasť a odísť do exilu, najprv do Švajčiarska a potom na portugalský ostrov Madeira.
Tam býval so svojou rodinou v neprimeraných podmienkach, vo vlhkom dome bez elektriky, čo malo za následok zhoršenie jeho zdravotného stavu a smrti, zomrel 1. apríla 1922.
3. októbra 2004 ho sv. pápež Ján Pavol II. blahorečil a bolo to posledné blahorečenie v jeho službe.
